Klamem, klameš, klameme

Autor: Marian Smolík | 18.2.2012 o 22:40 | (upravené 18.2.2012 o 22:56) Karma článku: 4,78 | Prečítané:  438x

Kamarát odmietol v práci oklamať obchodného partnera. Zadivene sa ho pýtali na dôvod. „Slušní ľudia neklamú," bolo jeho vysvetlenie. Nikto mu nerozumel. Mali ho za čudáka. A on teraz premýšľa, či mu strhnú prémie, alebo ho rovno vyhodia. A pri tom je to, ako vraví, jedna z tých lepších firiem, žiadni mafiáni. Poprosil ma, aby som zrozumiteľne vysvetlil, prečo nie je dobré klamať.

Dôvodov na dôsledné hovorenie pravdy je veľa. Uveďme si ich aspoň pár.

1. Z biologického hľadiska

V prvej polovici 19. storočia si anglický ekonóm Thomas Malthus všimol, že počet ľudí na zemi rastie geometrickým radom, zatiaľ čo produkcia potravín rastie len aritmetickým radom. Z toho usúdil, že príde deň, kedy nás Zem nedokáže všetkých uživiť. Ako prevenciu odporúčal najmä obmedzovanie pôrodnosti.

O sto rokov neskôr prišiel francúzsky antropológ Teilhard de Chardin s novým pohľadom na to, ako možno zladiť populačný rast s možnosťami Zeme, ktorá nás živí. Vychádzal z toho, že z ľudstva ako celku môže postupne vzniknúť jeden integrovaný organizmus.

Táto myšlienka nie je v biológii ničím novým. Existuje čosi ako vnorené živé organizmy. Napríklad bunka v mravcovej nohe je živý organizmus. Veľká skupina podobných buniek tvorí telo mravca , čo je opäť živý organizmus. A veľa mravcov tvorí mravenisko, čo je zasa ďalší živý organizmus. Všetky tri tieto veci spĺňajú definíciu živého organizmu: sú to integrované systémy, ktoré rastú, prijímajú potravu, vylučujú odpad a množia sa. Pritom sú to zjavne odlišné organizmy: keď zomrie bunka, ešte nemusí zomrieť mravec a keď zomrie mravec, ešte nemusí zomrieť mravenisko. Bunky žije niekoľko týždňov, mravec niekoľko rokov, mravenisko môže prežiť stáročia. Čím je systém zložitejší, tým je životaschopnejší. Naopak ale, dobrý stav vyššieho organizmu je podmienkou prežitia nižšieho organizmu. Keď zomrie mravec, do niekoľkých hodín zomrú aj všetky jeho bunky. A mravec mimo mraveniska neprežije, ani včela mimo úľu.

Dôležité je, že vyšší systém musí byť integrovaný. Porovnajme napríklad telo človeka s koralovým útesom. Ako vieme, koralové útesy sa skladajú z veľkého počtu živých jednobunkových organizmov – koralov. Koralový útes má omnoho viac živých buniek než človek – môže byť dlhý aj desiatky kilometrov. A každá bunka koralového útesu je dokonalejšia než ktorákoľvek bunka ľudského tela, pretože má všetky životné funkcie a dokáže prežiť v pomerne premenlivom prostredí mora, zatiaľ čo ľudská bunka potrebuje stálu telesnú teplotu, pravidelný prísun kyslíka a živín, pravidelný odsun oxidu uhličitého a odpadových látok. A keď ju napadne nepriateľská baktéria, takisto sa spolieha, že jej pomôže niečo zvonku – menovite biele krvinky a imunitný systém.

A predsa je ľudské telo oveľa dokonalejšie než koralový útes. Jednotlivé bunky sú slabšie ako koralový útes, ale celý organizmus je oveľa silnejší. Spektrum prostredí, v ktorom dokáže človek prežiť, je oveľa širšie, než je to v prípade koralového útesu. Človek si ľahšie obstará potravu, ľahšie sa ubráni pred nepriateľmi, ľahšie si zabezpečí priaznivé prostredie.

Teraz sme vo fáze, kedy ľudská spoločnosť ako celok začína dostávať črty integrovaného živého organizmu. Agropotravinársky priemysel a obchodné reťazce začínajú vytvárať zárodok tráviacej sústavy – môžete jesť banány, ku ktorým by ste sa ako jednotlivec uprostred Európy nikdy nedostali. Vďaka lietadlám a raketám má ľudstvo krídla – čo sme ako jednotlivci nikdy nemali. Vďaka autám a vlakom má ľudstvo rýchle nohy. Vďaka robotom v továrňach i stavebným strojom má ľudstvo množstvo dokonalých rúk. Keď voláte tiesňovú linku 112, vtedy sa dožadujete pomoci imunitného systému – účinne vás ochráni pred dvojmetrovým výtržníkom, proti ktorému nemáte ako jednotlivec šancu. A čo iné je internet ako nervová sústava? S rozvojom zariadení na spracovanie odpadu sa dožijeme začiatkov vylučovacej sústavy. Vďaka technike doplnenej neobyčajnou inteligenciou ľudí, ktorí ju obsluhujú, nám narástli výkonné oči, ktoré dovidia až kamsi na okraj vesmíru. A tak ďalej.

Keď na to pozeráme z tohto hľadiska, to, že začíname byť na Zemi prehustení, nie je nevýhodou, ale naopak, nevyhnutnou podmienkou. Prvkov musí byť veľa a musia byť nahustené, inak integrovaný organizmus nevznikne. A integrovaný organizmus nám dáva oveľa lepšie šance na prežitie. Už sme hovorili, že bunke je v tele veľmi dobre – vyšší organizmus sa postará o všetko, čo potrebuje. Ona si plní len svoju čiastkovú úlohu. Možno že byť kolieskom vo vyššom organizme nevyhovuje každému. Ale práve toto bude to evolučné kritérium, ktoré bude v najbližšom čase rozhodovať. Tí, čo to neprijmú, vyhynú – presne ako vravel Malthus, nebude pre nich na Zemi dosť miesta.

Tu treba doplniť, že podmienkou možnosti dlhodobo udržateľnej spolupráce ľudí v takomto vyššom organizme bude láska. Dobrých ľudí sa veľa zmestí – v láskyplnom prostredí všetko funguje, ľuďom sa žije príjemne, a nemajú pocit, že ich je priveľa. Láska nie je cit, ale životodarný princíp.

V integrovanom organizme sa množenie prirodzene upraví. Len obmedzená časť buniek tvorí reprodukčné orgány. Ostatné bunky sa množia len natoľko, aby doplnili prirodzený úbytok. Niekedy sa nájdu bunky, čo tento princíp nerešpektujú, začnú sa nekontrolovateľne množiť a vytvoria zhubný nádor. Je to príznak nedostatočnej integrácie organizmu.

Podmienkou integrovanej existencie ľudstva je dobrá komunikácia. Viete si predstaviť, ako by to dopadlo, kedy sa bunky na špičke malíčka rozhodli, že oklamú mozog? Občas sa to stáva, a vždy to znamená pre organizmus pohromu. Alebo si predstavte, že ste si pri prechádzaní cez cestu zlomili nohu a voláte záchranku. Máte vtedy pocit, že je dobrý nápad klamať do telefónu záchranárov, keď sa pýtajú, kde ste?

Evolúcia zjavne smeruje k vytvoreniu integrovaného ľudstva. A sklon klamať je vlastnosťou, ktorá nie je v súlade s týmto smerom a preto je pri prirodzenom výbere nevýhodou. Ľudia s týmto sklonom neprežijú – alebo aspoň neprežijú ich gény.

2. Z informatického hľadiska

Civilizácia začala vznikať s rozvojom druhej signálnej sústavy. Prvá signálna sústava pracuje priamo so zmyslovými zážitkami. Druhá signálna sústava pracuje s pomenovaniami týchto zážitkov. Súbežne s druhou signálnou sústavou začal vznikať jazyk. A s rozvojom jazyka sa začal skutočný rozkvet ľudstva.

Kto klame, ten kazí jazyk. Načo hovoriť, keď vám aj tak nik neverí ani slovo? V prítomnosti notorických klamárov (napríklad keď sa v televízii vysiela reklama) vypnete v hlave nástroj na rozlišovanie slov a vnímate len zvuky: bla, bla, bla (Václav Havel zaviedol v podobnom význame termín „ptydepe“ a George Orwell „newspeak“). Rovnako dobre by tí ľudia mohli začať škriekať ako opica, kikiríkať ako kohút alebo híkať ako somár. Ich reč už prestala plniť svoju funkciu – prestala prenášať myšlienky.

Čím väčšmi budeme klamať, tým väčšmi sa budeme vývojovo vracať ku svojim bratrancom šimpanzom. Jedného dňa budeme všetci len škriekať. A budeme tu mať planétu opíc.

3. Z hľadiska civilizácie

Sú ľudia, ktorí majú voči spoločnosti aktívnu bilanciu a sú ľudia, ktorí majú voči spoločnosti pasívnu bilanciu. Bilancia je rozdiel medzi tým, čo spoločnosti dám a tým, čo od nej vezmem.

Aktívnu bilanciu má podnikateľ, ktorý zadarmo sprístupnil Bratislavčanom svoju farmu, aby sa tam deti mohli do vôle hrať s ovečkami, kozičkami a koníkmi a dospelí si oddýchli v lone prírody. Aktívnu bilanciu má iný podnikateľ, ktorý finančne podporuje tisícky pacientov, vďaka tomu, že dokázal aktivizovať desaťtisíce iných ľudí, aby prispievali na charitu. Aktívnu bilanciu má babička, ktorá vysadila pred panelákom kvetinový záhon.

Pasívnu bilanciu majú ľudia, ktorí sú istým spôsobom menejcenní: deti, starci, chorí. Tí berú viac ako dávajú. Nie je na tom nič zlé, zatiaľ sa nájde ešte dosť zdravých, ktorí im radi pomôžu. Do tejto skupiny patria aj ľudia, ktorí sa správajú nemorálne. To je tiež istý druh duševnej choroby.

Pasívnu bilanciu má človek, ktorý ukradne poklop z kanála, aby si zarobil na pivo. Pasívnu bilanciu má človek, ktorý trhá kvety v parku. Títo ľudia zničia kúsok civilizácie, aby tak získali drobnú prchavú osobnú výhodu. Sú to mrzáci.

Kto klame, tiež má pasívnu bilanciu – tiež sa zaraďuje do tejto druhej skupiny. Zničí kus civilizácie, totiž zničí kúsok medziľudskej dôvery, aby tak získal drobný prospech. Vo svojej krátkozrakosti si neuvedomuje, že dôvera je podstatným predpokladom ochoty uzatvárať zmluvy a zmluvy sú základom podnikania.

Som presvedčený, že keby sa menej klamalo, ekonomická aktivita by bola oveľa väčšia a obchody vo všetkých odvetviach by išli lepšie.

4. Z hľadiska východných náboženstiev

Nasledujúci motív sa objavuje v indickej duchovnej literatúre často. Niet tu miesta na podrobný opis jednotlivých zdrojov, takže len stručne uveďme mená ako Budha, Patáňdžalí a celý smer advaity, ktorý v dnešných časoch reprezentuje napríklad Mahárší, Púndža, či Gangadží.

Takmer všetci trpíme väčšou či menšou trvalou nespokojnosťou so životom. Jej dôvodom je predstava, že sme oddelení od celku. Všetko, čo existuje, tvorí jednotu. Kým sa budeme z tejto jednoty vylučovať, nedosiahneme v živote spokojnosť.

Klamstvo pretína túto jednotu ako jazva. Ako sa môžem cítiť zajedno s niekým, koho klamem?

Ďalším významným budhistickým motívom je súcit. Ak mám s ľuďmi súcit, nebudem ich klamať. Ak s nimi nemám súcit, nik nebude mať súcit so mnou – totiž, možno aj bude mať, ale keď si pokazím mechanizmus súcitu, stratím schopnosť vnímať súcit, ktorí so mnou majú iní. Budem sa cítiť osamelý a nešťastný.

5. Z hľadiska kresťanstva

Dovolím si zacitovať Ježiša Krista: „Vaša reč nech je "áno - áno," "nie - nie". Čo je navyše, pochádza od Zlého.“ (Mt 5, 37). Alebo „Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im.“ (Mt 7, 12)

Dante Allighieri vo svojom diele Božská komédia opisuje, že na samom dne pekla, hneď vedľa Lucifera, sedí najväčší hriešnik všetkých čias – Judáš. Sedí tam za zradu a klamstvo.

Je to stále aktuálne

Uvedené argumenty nemusia znieť pre všetkých presvedčivo. Aspoň jednu vec by však doložiť mali: Totiž, že ak niekto nechce klamať, nemusí isť o jeho osobné čudáctvo. Rovnaký názor mali milióny ľudí v priebehu dlhých tisícročí.

Keď sa ma opýtate, ako skĺbiť úspešné obchodovanie s dôslednou pravdovravnosťou, rovno poviem, že neviem. Preto som sa ani nikdy nepokúšal stať sa obchodníkom.

Mladým ľuďom stojacim na počiatku svojej kariéry sa všetky tieto úvahy môžu zdať zastarané a neaktuálne. Cítia naliehavú potrebu nájsť spôsob, ako sa dôstojným spôsobom uživiť – a tým najlepším sa to aj darí, a to tak, že mnohí starí sa od nich môžu učiť. Takto naladení nebudú uvedené stanoviská považovať za veľmi dôležité.

Ale život letí rýchlo. Zostarnete o generáciu, ani nezbadáte ako. Odrazu sa ocitnete na prahu penzie a uvedomíte si, že kariéra vám šťastie nepriniesla. Uvedomíte si, že bohatstvo vás neurobilo šťastnými, len pohodlne nešťastnými. A nejedno víťazstvo sa bude až príliš podobať na Pyrrhove víťazstvo. Máloktoré víťazstvo vám prinieslo to, čo ste od neho čakali.

Potom začnete hľadať iné uhly pohľadu. A začnú vás zaujímať skúsenosti tých, ktorí už istú dobu hľadajú – totiž tých čudákov, čo nechcú klamať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?