reklama

Západná advaita 3: Závislosť na myslení

Nám Európanom sa vďaka systematickému racionálnemu mysleniu podarilo vytvoriť neobyčajne úspešnú civilizáciu. Zároveň sme sa však stali závislými na myslení a tým sme si značne skomplikovali život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Poznáte rozprávku o čarovnej píšťalke? Keď na ňu Janko začal pískať, museli všetci tancovať, či chceli, či nechceli.

Tancovať je dobré. Nie je však dobré tancovať ustavične. Podobne aj myslieť je dobré. Nie je však dobré myslieť ustavične.

Nebudeme tu spriadať úvahy o tom, čo je tá píšťalka, ktorá nás núti myslieť, či chceme, či nechceme. Je to zaujímavá téma, ale bolo by to opäť len myslenie. My si tu teraz ukážeme inú cestu.

Môžete namietať, že bez myslenia by ste netrafili na električku a neprišli včas do práce. Áno, občas myslieť treba. Ale, povedzme si otvorene, koľko myslenia potrebuje priemerný človek v bežnom živote? Pokiaľ ide o to, niekam trafiť, poštový holub trafí domov lepšie ako my. Koľko mozgu na to potrebuje? A koľko vám trvá, kým si na hodinkách skontrolujete, či nemeškáte? Ešte aj taká myšlienkovo pomerne náročná činnosť ako je riadenie auta v hustej mestskej premávke, necháva vodičovi dosť priestoru na premýšľanie o veciach, ktoré s riadením vôbec nesúvisia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dymiaca hlava

Pozrite sa na ľudí na ulici. Najmenej deväť ľudí z desiatich premýšľa tak intenzívne, až sa im hlava prehrieva a dymí sa im z nej. Tento obraz je prehnaný, ale nie až tak veľmi.

Pre tých deväť desatín je normálne, že ustavične na čosi myslia. Premýšľajú o starých krivdách, argumentujú s neprítomnými ľuďmi, ktorých si len predstavujú, spriadajú najrôznejšie plány, preberajú si v duchu dej zo včerajšieho seriálu, premýšľajú ako sa uchrániť pred dlhým zoznamom rizík, dumajú o tom, čo vyrastie z ich naskrze nemožného pubertálneho dieťaťa, a podobne.

Skoro všetky tie myšlienky sú dokonale neužitočné. Pubertálnemu dieťaťu nepomôže, keď naň budete myslieť jedenásťkrát za deň. Pomôže, keď sa zamyslíte raz, krátko, sústredene a inteligentne, a ak treba, tak zasiahnete. Ak viete zasiahnuť, zasiahnite, ak neviete, tak sa s tým zmierte a nechajte to tak. Nekonečné dumanie na spôsob pokazenej gramofónovej platne neprinesie nič užitočné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

My sme si však na ustavičné myslenie zvykli tak, že nám to pripadá ako prirodzený stav a ani nás nenapadne, že by to mohlo byť inak.

Keď bol môj brat v puberte, rád brnkal ľuďom na nervy tak, že sa hral na pokazenú gramofónovú platňu. Začal spievať „V hlbokej doline srnka vodu... ka vodu pi... ka vodu pi... kavodupi, kávodúpí, kávodúpí, kávodúpí...“ – a vydržal takto pokračovať aj desať minút. Viete si predstaviť, ako nám to išlo na nervy? A presne týmto spôsobom si idete na nervy sami svojím nutkavým myslením.

Čo je vlastne zlé na tom, že myslíme?

Zlé je, že skoro všetok čas venujeme len jednému špecifickému spôsobu myslenia a ostatné spôsoby zanedbávame.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dokážeme to neustále štebotanie v hlave zastaviť? Pre pôvodnú advaitu to nebol až taký veľký problém, pretože na Východe ľudia trpia nutkavým myslením oveľa menej. My, ľudia zo západu, sa najprv musíme naučiť vnútri zmĺknuť.

A prečo vlastne by sme to mali robiť?

Preto, lebo mozog nadmerne zaťažený nutkavým myslením nemá dostatočný výkon na to, aby si osvojil nové pohľady. Okrem toho, keď sme naladení na istý druh myslenia, nedokážeme myslieť iným spôsobom, napríklad srdcom. (O myslení srdcom si povieme nabudúce.)

Skúste vypnúť myslenie

Po prvé, nemusíte sa báť. Podvedomá časť stále pracuje a tá sa postará o vašu bezpečnosť. Pre istotu začnite robiť tieto pokusy keď sedíte pokojne v kresle alebo ležíte v posteli, ale čoskoro zistíte, že sa to dá robiť aj keď šoférujete auto alebo sa hádate so svokrou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po druhé, nerobte si násilie. Neurobte si zo zastavenia mysle len ďalšiu úlohu, ktorú doplníte do dlhého zoznamu úloh, ktoré máte urobiť. Akurát by vám pribudol ďalší dôvod na myslenie. „Stále mysli na to, že nemáš myslieť“ navidomoči nie je ten najlepší spôsob.

Po tretie, zmierte sa s tým, že svoje myšlienky neovládate. Prichádzajú a odchádzajú ako samy chcú. Skúste si to. Pustite si stopky a odmerajte, ako dlho dokážete byť bez myšlienok. Tri sekundy? Či azda až päť? Teraz to skúste naopak. Vyberte si nejakú vec a povedzte si, že na ňu budete myslieť čo najdlhšie. Opäť použite stopky. Výsledky nebudú oveľa lepšie.

Nesnažte sa s myšlienkami niečo urobiť. Len ich pozorujte ako nezúčastnený divák. Klasická advaita používa príklad s oblakmi: Predstavte si, že ležíte na lúke a dívate sa do neba. Oblaky prichádzajú a odchádzajú a vy sa len dívate. Neviete ich ovplyvniť, ale to sa od vás ani nechce. Pozorovaním urobíte prvý krok: začnete si uvedomovať, že vy sami nie ste oblakom a že oblaky nie sú celý vesmír.

Pre západný svet sú oblaky príliš pomalé a tak použijeme autá. Predstavte si babičku, ktorá už veľmi nemá čo robiť, a tak trávi hodiny sediac pri okne a díva sa von. Byt má na prvom poschodí. Pred domom je neveľmi rušná ulica v tichej štvrti. Občas sa na rohu vynorí auto, prejde okolo a za pár sekúnd zmizne za druhým rohom. Babička sa len díva. Tie autá, to sú myšlienky.

Existuje dokonca aj takáto rada: Striehni na nasledujúcu myšlienku ako mačka, čo striehne pri myšacej diere. Kedy vybehne myš? Kedy vybehne myšlienka? Akej farby bude tá myšlienka? Aký bude mať tvar? Ako bude voňať? Aký zvuk bude vydávať? Sú to všetko nezmyselné otázky, takže neočakávajte odpoveď, ale aj tak si ich klaďte. Čoskoro s prekvapením zistíte, že nová myšlienka akosi dlho nechodí. Potom aj samotné otázky akoby stíchli, a vy sa ocitnete v akomsi neobvyklom naladení, ktoré vás aspoň na chvíľu ochráni od myšlienok.

Alebo skúste aspoň toto jednoduché cvičenie: Postavte sa rovno a hlavu otočte čo najväčšmi doprava. Teraz pomalým a čo najplynulejším pohybom otočte hlavu čo najviac doľava. Predstavte si, že vaša hlava je kamera a vy sa snažíte o plynulý panoramatický záber. Akú myšlienku ste mali, kým sa vám hlava točila? Ak tam nejaká bola, tak ste prípad obzvlášť ťažkej závislosti. Väčšina ľudí v takej chvíli nemyslí na nič.

Buďte trpezliví. Zlozvyk, čo sa budoval desaťročia, sa neodučíte za päť minút. Skúšajte to ale vždy, keď si na to spomeniete. Čoskoro zistíte, že v tých vzácnych chvíľach bez myslenia ste oveľa pokojnejší a spokojnejší. Už aj toto jednoduché cvičenie, ak ho zvládnete, stačí na to, aby ste sa cítili na svete príjemnejšie.

Iné spôsoby

Zenový budhizmus používa takzvané kóany. Sú to hádanky, ktoré nemajú logické riešenie. Zenový majster ale trvá na tom, aby ich žiak vyriešil. Robí to tak dlho, až kým žiak nepochopí, že pokúšať sa o logické myslenie nemá význam.

Osho vymyslel pre ľudí zo západu takzvanú bľabotavú meditáciu [gibberish meditation]. Chce od žiakov, aby to, čo majú v hlave, vyslovovali nahlas. Majú povedať, čo im napadne, a urobiť, čo im napadne. Jediným obmedzením je zákaz fyzicky napadnúť druhého – tieto meditácie bývajú kolektívne. Po polhodine sa mozog tak vyčerpá, že sa aspoň na chvíľu sám dobrovoľne vypne. Okrem toho je tu nádej, že keď žiak bude počuť nahlas, čo má v hlave, tak si uvedomí, že čosi nie je v poriadku. Táto meditácia sa musí robiť na odľahlom mieste, inak hrozí, že susedia zavolajú záchranku a celá partia skončí v blázinci.

Alkohol a drogy sa tiež do značnej miery berú preto, aby sa zastavilo nutkavé myslenie, keď už začne byť príliš neznesiteľné. Funguje to, ale len na chvíľu. Tento spôsob však v žiadnom prípade nemožno odporúčať. Všetci vieme, že to škodí zdraviu, ale je tu ešte jeden dôvod: Ten maličký kúsok myslenia, ktorý potrebujeme na normálne fungovanie v každodennom živote, by sme si mali v každom prípade zachovať. Alkohol a drogy však, žiaľ, likvidujú všetko.

Myslenie sa zastavuje aj pri adrenalínových športoch. Keď ste vystavení reálnemu nebezpečenstvu, vtedy mozog veľmi dobre vie, ktorá činnosť je mu neužitočná a prestane s ňou. Pomáha aj hudba a tanec, prípadne sústredená manuálna práca. Treba si akurát dávať pozor, aby sa z toho nestala nová posadnutosť, aby sme jednu nutkavú činnosť nenahradili druhou.

Opäť zdôrazňujem, že tu nejde o úplné zastavenie myslenia, ale len jeho nutkavej neefektívnej zložky, ktorá však u väčšiny Európanov tvorí asi tak 99% všetkého myslenia. Nebojte sa, ak nepoužívate chemické látky, tak sa vám myslenie nikdy nevypne natoľko, že by ste si pri raňajkách trafili vidličkou do oka.

Ešte raz: Prečo vlastne máme zastaviť myslenie?

Uľaví sa vám, budete príjemnejšie prežívať svoje dni. Bude to podobný pocit, ako keď sa vypne chladnička. Hukot kompresora ste si vôbec neuvedomovali, ale keď prestane, tak pocítite zreteľnú úľavu. A keď zvládnete toto umenie dobre, tak tá úľava bude výrazná a dlhotrvajúca.

Okrem toho sa zvýši vaša citlivosť, budete vnímavejší, empatickejší a inteligentnejší. A najmä, je to prvý krok k prebudeniu.

Marian Smolík

Marian Smolík

Bloger 
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Svet je dobrý a dokonalý. Zlo je optický klam. Sú ešte chvíle, kedy sa mi to vidí inak, ale verím, že keď raz zmúdriem, budem ho vidieť práve takto.Neuvádzam tu kvalifikované rady. Ak vás tieto články inšpirujú k tomu, aby ste niečo urobili, robíte to na vlastnú zodpovednosť.Pozrite tiež moju facebookovú stránku Odpovede z ticha https://www.facebook.com/Odpovedezticha Zoznam autorových rubrík:  Literárne úletyRasizmus a iné predsudkyÚnik pred realitou - technikyMatematické úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu