reklama

Západná advaita 11: Záblesky osvietenia

U väčšiny ľudí prichádza osvietenie najprv v krátkych zábleskoch. Dosiahnutie trvalého svetla zvyčajne vyžaduje isté úsilie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Kto dokáže rázne a okamžite vypadnúť zo sveta času, pre toho príde osvietenie okamžite. Je vlastne totožné s tým vypadnutím. Kto sa však sveta času nevie vzdať, toho bude práve čas deliť od osvietenia.

Ak hovoríme o záblesku osvietenia, je to naozaj tak, ako keď jasný blesk na zlomok sekundy osvetlí svet uprostred tmavej noci. Na zlomok sekundy zazrieme, že svet je oveľa zaujímavejší a plnší, než sa nám zdalo, kým sme boli potme. Začneme šípiť netušené súvislosti, začneme chápať to, čo ľudia tradične považujú za nepochopiteľné. Ale beda – záblesk bol prikrátky. A my sa zas musíme pohybovať v tme – zo záblesku zostala len matná spomienka.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pud sebazáchovy

Desaťročia výchovy a skúseností plus stáročia tradície predkov, ktorá nám bola vštepená, to nie je čosi, čohosi sa dokážeme okamžite zbaviť na základe jednej prečítanej knihy. Preto po krátkom záblesku upadáme znovu do tmy.

Ako všetky živé bytosti, máme svoj pud sebazáchovy. A ten nás vždy ťahá z neznámeho späť do známeho. Známe je bezpečnejšie. Neznáme nemusí byť nebezpečné ale môže. A opravný pokus nebude. A keď nás nestiahne naspäť náš vlastný pud, tak je tu ešte vždy spoločnosť, ktorá sa o to usilovne postará.

Je veľa ľudí, ktorí každú odchýlku od zabehnutej rutiny považujú za niečo zlé, choré, či dokonca diabolské. Mnohí veľkí myslitelia skončili na hranici, v blázinci, na kríži a podobne. Ísť si za svojím napriek komentárom okolia, to si vyžaduje značnú dávku odvahy a rozvahy. Nie je totiž účelom stať sa izolovaným čudákom. Normálne je žiť medzi ľuďmi a dobre s nimi vychádzať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jeden rok som celú zimu chodil oblečený ako v lete – len v tričku s krátkymi rukávmi. Bol to fascinujúci experiment. Objavil som celý nový svet hmatových vnemov – vnímal som prúdenie vzduchu, jeho vlhkosť, sálanie tepla a podobne. Experiment som neskončil zo zdravotných dôvodov (bol som zdravý ako repa), ani kvôli tomu, že by mi bola zima nepríjemná (nebola), ale preto, lebo každý tretí človek, ktorý išiel oproti mne po chodníku, sa ma opýtal, či mi nie je zima. Išlo mi to čoraz väčšmi na nervy, až som sa jedného dňa prichytil, že začínam ľudí pomaly ale isto nenávidieť. Za to mi ten experiment nestál.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aký je život po osvietení

Žiješ v prítomnosti. Minulosť a budúcnosť je pre teba čosi ako rozprávka o Červenej Karkuľke: len predstava – možno pútavá, možno zreteľná, ale rozhodne len predstava. Cítiš sa bezpečne a v pohode.

Neznamená to, že by si nepracoval alebo racionálne neuvažoval. Si vo svete, kde nám prichodí živiť sa prácou svojich rúk a máš telo, ktoré potrebuje jesť. Robíš to, čo robia iní, no nerobíš to v strese, s pocitom, že ti ide o život. Si ako dieťa: robíš to, k čomu ťa ťahá srdce, ale vieš, že v konečnom dôsledku sa o tvoje potreby starajú tvoji rodičia. Ježiš Kristus povedal:„Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Pozrite sa na nebeské vtáky: Nesejú, ani nežnú a váš nebesky Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?“ Pre osvieteného človeka je tento pohľad prostou nepopierateľnou realitou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po osvietení žiješ ako čistá láska. Nie preto, lebo to niekto prikázal, nie preto, lebo si si to predsavzal, nie preto, lebo si vydedukoval, že je to správne. Si uprostred ľudí ako láska tak, ako je dobrý muzikant uprostred orchestra ako harmónia. Ani by nedokázal zahrať falošne, všetko by sa v ňom by predstave falošného tónu zježilo.

Alebo si predstav, že si výborný tanečník. Ten pocit harmónie a jednoty, ktorý dokáže navodiť dobrý tanec, má veľmi blízko k vrcholnému mystickému zážitku. Je to niečo prenádherné. Ktože by sa už chcel pokúšať kaziť tento pocit nejakou disharmóniou?

Osvietenie nie je hobby

Kto hľadá osvietenie, ten musí počítať s tým, že sa mu celé vnímanie sveta otočí hore nohami a už to tak zostane. Už nikdy nezažije radosť z toho, že ho niekto pochválil, pretože pochvala pre neho nebude nič znamenať. Už nikdy nebude môcť fandiť svojmu tímu v hokeji, pretože súperenie bude vnímať tak, ako keby sa bila jeho ľavá ruka s pravou. Môže mať radosť z hry, no nie z víťazstva. Už nikdy nepocíti hrdosť, pretože pocit nadradenosti mu bude cudzí. Už nikdy nebude mať pocit zadosťučinenia z toho, že bol zlý človek potrestaný.

Osvietený človek nedokáže klamať. Vôbec to nejde. Môže však byť ticho. A aj býva ticho, oveľa častejšie než iní. Nemá sklony druhých poučovať ani napomínať. Vie vycítiť, kedy ten druhý ani dobre mienenú radu neprijme a chápe, že si ten človek ide po svojej životnej ceste, na ktorej sa dopracuje ku pravde svojím vlastným spôsobom a svojím vlastným tempom.

Zo sveta svetla sa nebude dať vrátiť. V mnohom sa to podobá situácii, kedy prvé živočíchy kedysi veľmi dávno vyšli na súš. Ich potomkovia, vrátane nás, väčšinou dokážu byť vo vode po istý čas, no voda už dávno prestala byť ich prirodzeným prostredím, kde by sa dlhodobo cítili dobre. Tá voda, to je analógia sveta ilúzie, ega a času. Niekedy je užitočné na chvíľu sa do toho sveta vrátiť, rovnako ako je niekedy užitočné na pár sekúnd sa ponoriť do vody, keď nám z plaviek vypadli kľúče od skrinky na plavárni. V žiadnom prípade nás ale nenapadne pod tou vodou zostať. Rovnako sa bude osvietený človek napríklad voči úradom správať tak, akoby veril, že sú dôležité, pretože sa tak vyhne zbytočným treniciam.

Ak chceš lietať, musíš skočiť

Prebudiť sa, to je niečo, čo sa nedá robiť napoly. Veľmi sa to podobá na skok, ktorý musí urobiť malé vtáča, keď chce začať lietať. Jednoducho sa musí vzdať všetkej opory, ktorú mu poskytovalo hniezdo. Akákoľvek snaha zostať s ním pre istotu tajne spojený aspoň nejakou nenápadnou nitkou, zaručene spôsobí, že sa nikdy lietať nenaučí. Naopak, môže sa vážne zraniť.

Ktovie, či si bola Mária Rázusová-Martáková vedomá, aký hlboký spirituálny rozmer má táto jej známa básnička pre deti:

Slnce páli, nebo žiari – 
vrabce sedia na konári,
robia krik, až v ušiach hučí:
To mať syna lietať učí. 

"Pozor, synček, na mňa hľaď!
Takto sa pusť!" – volá mať.
"Ani za svet!" – vrieska Čimčim,
"zabijem sa, dokaličím!" 

"Nič sa neboj, rozpni krielka,
veď to nie je výška veľká!
Hlávku takto, nôžky tak!..."
"Juj, nie! Ja... ja... nie som vták!" 

Nakoniec našiel odvahu a skočil. A keď o pár dní na to lietal vysoko na stromami, pochopil, že toto je ten svet, do ktorého bol stvorený.

Je na vás, či nájdete tú odvahu aj vy. Inak zostanete do smrti odkázaní len na náhodné záblesky osvietenia.

Marian Smolík

Marian Smolík

Bloger 
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Svet je dobrý a dokonalý. Zlo je optický klam. Sú ešte chvíle, kedy sa mi to vidí inak, ale verím, že keď raz zmúdriem, budem ho vidieť práve takto.Neuvádzam tu kvalifikované rady. Ak vás tieto články inšpirujú k tomu, aby ste niečo urobili, robíte to na vlastnú zodpovednosť.Pozrite tiež moju facebookovú stránku Odpovede z ticha https://www.facebook.com/Odpovedezticha Zoznam autorových rubrík:  Literárne úletyRasizmus a iné predsudkyÚnik pred realitou - technikyMatematické úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu