Pripomeňme si, že osvietenie, prebudenie, zotrvanie v prítomnej chvíli a zotrvanie bez myšlienok sú v našom ponímaní synonymá. Keby sme išli do hĺbky, tak tam nejaké rozdiely nájdeme, no na začiatok si to nebudeme zbytočne komplikovať. Je to tak, akoby ste mali štyroch ľudí, ktorí bývajú v tom istom dome vo vzdialenom meste. Keď ste našli jedného, tak ste prakticky našli všetkých štyroch.
Záblesk prebudenia
Ak netrpíte obzvlášť ťažkou formou obsedantného myslenia, potom zostať v prítomnej chvíli bez myšlienok bude pre vás ľahké. Povedzte si, že akékoľvek problémy, ktoré máte riešiť, na pár minút odložíte. Nájdite si chvíľu, kedy vás nič neruší a polohu, v ktorej sa cítite pohodlne. Netreba to však preháňať, v pohode to zvládnete napríklad aj pri čakaní na autobus. Potom si vyberte jeden predmet, dívajte sa naň a buďte prítomný spolu s ním. Predstavte si, že na svete existujete len vy a ten predmet. Nemyslíte. Ak si vyberiete niečo krásne, napríklad rozkvitnutú ružu, pôjde vám to ľahšie. V skutočnosti to ale funguje aj s odpadkovým košom.
Väčšine ľudí sa podarí dosiahnuť ten pocit, čo i len na pár sekúnd. To je prvý krok k prebudeniu. Prebudenie je rozšírenie tohto pocitu v čase a v priestore, až nakoniec nič iné nezostane. Má to potom ďalekosiahle následky, napospol veľmi pozitívne, ale tie prídu samé.
Mnohí východní učitelia tvrdia, že schopnosť zažiť tento zážitok sa musí cvičiť celé desaťročia. Neverte tomu, je to len marketing. Skúšajte si sami opísaný postup. Prvé iskričky prídu rýchlo. Bohužiaľ, spočiatku rovnako rýchlo zhasnú a my sa vrátime do pôvodného stavu.
Ako zbadáme, že sme sa vrátili do pôvodného stavu? Tak, že sa nám vrátia myšlienky.
Ako sa nenechať vtiahnuť späť
Čo nás vtiahlo späť do starého spôsobu vnímania? Faktorov je viacero, ale najdôležitejší z nich je ego.
Ako sme spomínali, úlohou ega je chrániť nás. Preto nás vždy ťahá do známych situácií, ktoré vníma ako bezpečnejšie. Je to podobné, ako keď sú rodičia vyvádzajúceho pubertiaka spokojnejší, keď je ich dieťa doma.
Ego nedokáže žiť v prítomnej chvíli. Ríšou ega sú myšlienky a myšlienky sa do prítomnej chvíle nevojdú. Myšlienky sú veľmi subtílne, ale na svoju existenciu predsa len potrebujú istý čas. A prítomná chvíľa žiaden čas neposkytuje. Preto vás bude ego vždy ťahať do minulosti a do budúcnosti, do dvoch ríš, v ktorých prebývajú myšlienky.
Spútaní minulosťou
Hlavným putom s minulosťou je pocit nevyriešených krívd. Ak ste to vy, kto tú krivdu spôsobil, a pociťujete potrebu napraviť ju, tak to urobte. Urobte to rýchlo a racionálne a veľmi okolo toho nemudrujte. Čo sa dá, to urobte, čo sa nedá, s tým sa zmierte. A najmä z toho neurobte zámienku na dlhodobý pobyt vo svete myšlienok.
Ak ide o krivdy, ktoré boli spôsobené vám, rovno sa na ne vykašlite. Ľudské predstavy o spravodlivosti sú veľmi nedokonalé. Čo je v prírode spravodlivé? Čo je spravodlivé na tom, keď líška zožerie zajaca? Čo je spravodlivého na tom, keď morská vlna spláchne do mora celé mestá? Príroda nefunguje podľa spravodlivosti.
Medzi ľuďmi to nie je inak. Čo je spravodlivého na tom, že jeden sa narodil múdry a druhý hlúpy, jeden zdravý a druhý chorý, jeden bohatým rodičom a iný rodičov vôbec nepoznal?
Napokon, čo je spravodlivého na tom, že žijeme a dýchame? Čím sme si to zaslúžili? Čím sme si zaslúžili západ slnka a spev vtákov?
To, čo chcete, je spravodlivosť podľa vašich súkromných kritérií. To, čo funguje, je princíp lásky, ktorá drží vesmír pohromade. Teraz nemyslím na lásku ako na ľudský pocit, ale na lásku ako fundamentálnu vlastnosť vesmíru. Vesmír je spravovaný s múdrosťou, láskou a harmóniou. Opýtajte sa svojho srdca, ono to vie.
Neriešte krivdy. Nič nevyriešite. Túžba vyriešiť staré krivdy je ako ťažká guľa na reťazi na nohách väzňa. Kým sa jej nezbavíte, budete naveky pripútaní k minulosti a nikdy sa neprebudíte.
Neriešte krivdy. Verte vesmíru, že sa o vás postará.
Spútaní budúcnosťou
Hlavným putom s budúcnosťou je strach. Obávame sa množstva rôznych možných nebezpečenstiev. Občas nás prepadne pocit, že by sme naliehavo mali robiť nejaké preventívne opatrenia, aj keď väčšinou nemáme ani poňatia, aké. Navyše, možných nebezpečenstiev je veľa.
Je to začarovaný kruh. Do prítomnej chvíle sa strach nevojde. Strach nám ale bráni vojsť do prítomnej chvíle.
Opäť nám tu pomôže dôverovať vesmíru. Spomeňte si na obraz o filme. Naše pravé ja je mimo toho, čo vnímame. To, čo vnímame, je len film. A ani ten najväčší zloduch vo filme nedokáže ohroziť diváka. Dej filmu sa môže zvrtnúť inak, než sme si to predstavovali, no my stále zostávame, živí, vedomí a bezpeční.
Pokúste sa spočiatku oslobodiť od úvah o budúcnosti aspoň pár minút. Racionálne zvážte situáciu a presvedčte sa, že neexistuje nijaká úloha, ktorá by bola tak naliehavá, že by päť minút nepočkala. Ak chcete, nastavte si na tých päť minút budík. A potom tých päť minút venujte prebývaniu v prítomnosti. Zadívajte sa hoci aj na ten budík a buďte prítomní spolu s ním.
Ego ako verný spoločník
Najmä ženám sa stáva, že keď sa ocitnú v nejakej situácii, na ktorú neboli zvyknuté (napríklad sú na dovolenke v ďalekej krajine alebo sa náhle ocitli v nemocnici), tak čelia istému pocitu úzkosti z neznámeho tým, že situáciu v duchu komentujú a už si predstavujú, ako o tom porozprávajú kamarátkam pri kávičke – podľa možnosti s humorom.
Ten tichý komentátor, to je ego. Robí svoju prácu a robí ju dobre – jeho metóda naozaj trochu pomôže.
Tohto komentátora so sebou do sveta prítomnosti a prebudenia vziať nemôžeš. Ak sa ho nedokážeš vzdať, tak sa nikam nepohneš.
O prebudení nikdy nebudeš hovoriť kamarátkam pri kávičke. A už vôbec nie s humorom. To nie je typ zážitku, čo by zniesol komentár. Spomeň si, aké to bolo, keď si bola zamilovaná. Áno, chcela si o tom hovoriť a kamarátky to chceli počuť, ale jasne si cítila, ako slová nestačia. Kamarátka si spomenula na vlastné zážitky v podobnej situácii a vďaka tomu ťa chápala – a to len do tej miery, do akej boli vaše zážitky podobné. Skús ale opísať svoje pocity osemročnému dievčaťu, ktoré nič podobného zatiaľ nezažilo. Nepochopí vôbec nič.
Toto by sa dokonca dalo použiť ako kritérium pravého zamilovania. Vzťah, ktorý s kamarátkami so smiechom komentuješ, nebude príliš hlboký. Ozajstné zamilovanie so sebou aspoň čiastočne prináša zážitky, ktoré sa komentovať nedajú.
Prebudenie sa v mnohom podobá na zamilovanie. Zamiluješ si celý svet. Na rozdiel od zamilovania však dokáže vydržať natrvalo. Niekto má šťastie a prvé záblesky prebudenia zostanú natrvalo samé od seba. Inokedy treba trochu popracovať na tom, aby sme prekonali zvyky nahromadené za dlhé desaťročia. V nasledujúcich článkoch si ukážeme, ako na to.