Nerobte zle druhým – ublížili by ste si

Autor: Marian Smolík | 13.11.2017 o 6:00 | Karma článku: 1,16 | Prečítané:  114x

Keď urobíte niekomu zle, môže sa vám ten človek neskôr pomstiť, alebo vás chytia policajti, alebo vás potrestá Pán Boh. Niekto povie, že si zbierate zlú karmu. Ale nie o tom bude tento článok.

Tento článok bude o tom, že keď robíte niekomu zle, tak tým samým skutkom ubližujete predovšetkým sami sebe.

Sú všetci ľudia jeden človek?

Tvrdenie, že všetci ľudia sú v skutočnosti jeden človek, vyzerá na prvý pohľad ako nejaký ezoterický úlet, ktorý nemôže žiaden rozumný človek brať vážne. Určite to neplatí nejako priamočiaro a jednoducho, ale stojí za to trochu o tom porozmýšľať.

Berte to ako takú myšlienkovú hru. Skúste si vytvoriť len taký akoby záblesk nového pohľadu. Nechcem od vás, aby ste tomu verili, či dokonca z toho odvodzovali nejaké ďalekosiahle závery. Je však dobré nechať niekde v kútiku mysle prebývať aj zopár nie celkom jasných a presvedčivých predstáv. Je to podobné, ako oko vidí jasne v strede zorného poľa, ale okrem toho vidí rozmazané náznaky na periférii. Keď tieto náznaky na periférii vidieť prestane, napríklad v dôsledku únavy, dochádza k takzvanému tunelovému videniu, ktoré je oveľa horšie než normálne videnie. Ak pri tom sedíte za volantom, je len otázkou času, kedy havarujete.

Myšlienka, že všetci ľudia sú v istom zmysle jeden človek, začala v moderných dejinách prebleskovať v diele švajčiarskeho psychológa Carla Gustava Junga. Všimol si, že ľudia v istej kultúre majú isté spoločné predstavy, istý spoločný spôsob vnímania sveta. To by naznačovalo, že isté časti mysle by mohla mať celá skupina v istom zmysle zdieľané.

Existuje vec, ktorá sa nazýva „efekt stej opice“. Neskúmal som podrobnosti, ale nasledujúci príbeh na Internete koluje v rôznych obmenách a dosť sa o ňom diskutuje:

Vedci sa vybrali na istý ostrovček, aby skúmali opice, ktoré tam voľne žili. Nie je dôležité, o čom bol ten výskum, toto sa udialo mimo neho, vo voľnom čase: Všimli si, že opice vyhrabávajú zo zeme zemiaky a s chuťou ich jedia. Keď sa im však dostane do úst hlina nalepená na zemiakoch, s odporom ju vypľúvajú. Ktorémusi človeku z výpravy sa opíc uľútilo a ukázal jednej opici, že si môže umyť zemiak v potoku. Opica bola nadšená. Do týždňa si umývali zemiaky všetky opice zo stáda. Ozajstné prekvapenie však prišlo, keď sa v odbornom časopise objavil článok o tom, ako si iní vedci na úplne inom mieste presne v tom istom čase všimli, že ich opice si z ničoho nič začali umývať zemiaky v potoku! Tá pôvodná skupina žila na ostrove, takže priamy kontakt bol vylúčený.

Nejde tu o detaily príbehu, ale o myšlienku, ktorú vyjadruje. A nie je to ojedinelý príbeh. Na Internete občas preblesknú správy, napovedajúce, že možno za istých okolností skutočne  stačí, aby sa zmenilo pár jedincov, a potom dôjde ku skokovej zmene v celej populácii.

Koncept jedného človeka v Biblii

Svätý Pavol hovorí, že Cirkev je mystické telo Kristovo a veriaci sú jednotlivými orgánmi tohto tela. A nie je tam nijaké „akoby“. Nič nesvedčí o tom, že by to azda myslel metaforicky.

Pôsobivé je aj rozprávanie o poslednom súde. V ňom Boh poslal niektorých do neba a iných do pekla. Keď sa ho tí vybratí do neba opýtali, čím si to zaslúžili, odpovedal: „Keď som bol hladný, dali ste mi jesť, keď som bol smädný, dali ste mi piť.“ Namietali, že ho nikdy v živote nestretli. On im na to povedal: „Čo ste urobili ktorémukoľvek človeku, mne ste urobili.“ Opäť tam nie je nijaké „akoby“.

Holografický princíp

Hologram je obrázok, ktorý má pozoruhodné vlastnosti. Každá jeho časť obsahuje kompletný celok. Hologram máte pravdepodobne v peňaženke, na kreditnej karte. Je to taký malý obrázok na striebristom podklade. Počkajte, kým platnosť kreditnej karty vyprší, a potom prestrihnite kartu tak, aby strih prechádzal stredom obrázka. Na oboch častiach obrázka uvidíte opäť celý obrázok, len zmenšený. Niektoré banky šetria a používajú len napodobeninu, ale ak máte pravý hologram, tak to uvidíte celkom zreteľne.

Holografický princíp znamená, že každá časť obsahuje kompletný celok.

Príkladom holografického princípu v prírode je bunka. Každá bunka obsahuje v DNA informáciu o celom tele. Vedci sú presvedčení, že v princípe sa dá z jedinej bunky zrekonštruovať celý organizmus. Najskôr sa to podarí tak, že sa DNA prenesie do zárodočnej bunky nejakého príbuzného druhu.

Holografický princíp však môže pozorovať každé dieťa. Keď budete niekedy večer poeticky naladení, pozorujte, ako sa v kvapke vody odráža celá hviezdna obloha. Rozdeľte kvapku vody na dve menšie kvapky a budete mať dve oblohy.

V tomto zmysle možno chápať aj myšlienku o tom, že všetci ľudia sú jeden človek.

Pud sebazáchovy

Opusťme teraz úvahy o všakových čudných javoch a poďme na zem. Existuje veľmi lapidárny a vedecky doložený dôvod, prečo nerobiť druhým ľuďom zle.

Človek má pud sebazáchovy, ktorého úlohou je zmobilizovať ho, aby sa bránil v prípade nebezpečenstva. Pud sebazáchovy spôsobí, že neobyčajne čulo odskočíte pred autobusom, ktorý vám presviští päť centimetrov pred nosom, že odoláte pokušeniu streliť do policajta z gumipušky, že sa vaše biele krvinky zmobilizujú do boja proti infekcii keď sa poraníte, a podobne.

Pud sebazáchovy sa týka aj iných príslušníkov vlastného druhu. Ak chcem prežiť, musia prežiť aj ľudia okolo mňa. Keď zabijete včelu, vrhne sa na vás celý roj. Včela roj potrebujete, mimo neho by neprežila. Preto ho chráni. Človek by za istých okolností bez ostatných ľudí mohol istý čas prežiť, ale akýže by to už bol život? Koho láka osud Robinsona?

Preto náš vrodený pud sebazáchovy chráni aj ľudí okolo nás. V extrémnom prípade sú ľudia ochotní riskovať vlastný život, len aby zachránili hoci aj celkom cudzieho človeka. Subjektívne sa tento pud prejavuje ako súcit.

Vždy uškodíte sebe viac než tomu druhému

Vôbec by ste nedokázali ľuďom ubližovať, keby si predtým nasilu nevyradili pud sebazáchovy. Ak ste vyrastali v nemilujúcom prostredí, možno vám váš pud sebazáchovy už dávno vyradili iní, prípadne sa vám vôbec nestihol rozvinúť. V každom prípade platí, že zdravý človek nedokáže robiť druhým ľuďom zle. Na to, aby ste mohli robiť druhým ľuďom zle, sa najprv musíte stať mrzákom. Tak, ako niekomu chýba noha, tak vám chýba dôležitý regulátor zvaný pud sebazáchovy, alebo, v kontexte s inými, súcit.

Lenže pud sebazáchovy chráni najmä vás. Keď si ho zničíte, bude vám chýbať. Pre toho napadnutého je to jednorazová záležitosť a pokiaľ ste ho nenapadli mimoriadne brutálne, tak sa z toho nakoniec dostane a nezanechá to na ňom nijaké stopy. Vy však budete mať svoj pud sebazáchovy pokazený až do smrti.

Áno, príroda je mocná a aj pokazený pud sebazáchovy sa dá vyliečiť. Ale na to bude treba vyliečiť aj spomienku na to, čo ste vyviedli. Ľudia väčšinou podľahnú pokušeniu a vyriešia to tak, že na svoje zlé skutky jednoducho prestanú myslieť, ale to nefunguje. Tak sa môžete akurát navždy zablokovať. Jediné, čo tým dosiahnete, bude, že nebudete vedieť, kde začať liečbu.

Kresťanská civilizácia na to má tradičný liek. Volá sa pokánie. Prehrešok si musíte v plnej miere uvedomiť, priznať si, že ste urobili riadnu blbosť, ospravedlniť sa a odčiniť následky, ako sa to len dá. To je jediná cesta. Alternatívou je, že sa budete po celý zvyšok života vliecť ako mrzák, neschopný v plnej miere zažiť šťastie.

O militantnom pacifistovi

Aby neskončil tento text príliš ponuro, pridám nakoniec jednu spomienku na odľahčenie.

Keď sme boli gymnazisti, sedeli sme jedného dňa v krčme pri kofole a viedli sme buričské rečí v súvislosti s povinnou vojenskou službou. Pri vedľajšom stole sedel taký jeden dedko a počúval nás. Jeden spolužiak si všimol jeho záujem a opýtal sa ho na jeho názor na armádu. Dedko odpovedal: „Ja som militantný pacifista.“ A potom to vysvetlil: „Militantný pacifizmus je metóda optimalizácie vedenia vojny. Optimalizujeme pre celý svet odrazu. Čo chce dosiahnuť každý bojujúci štát? Aby protivníkova armáda stratila bojaschopnosť skôr, než stihne napáchať škody. A chce to dosiahnuť rýchlo a lacno.“

 „Riešenie je jednoduché,“ pokračoval dedko a schuti sa napil piva. „Každý, komu sa zachcelo bojovať, zájde do kuchyne, vezme zo šuplíka nôž a zapichne sa. Každá armáda stratí bojaschopnosť ešte skôr než sa vôbec stihne sformovať. A, samozrejme, je to celé rýchle a lacné.“

Ten dedko bol trochu uletený, ale jeho príbeh rozhodne dáva podnet na premýšľanie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Zomrel masový vrah Charles Manson

Manson zomrel vo väzení prirodzenou smrťou.


Už ste čítali?