Predstavte si vlak uháňajúci po koľajniciach. Dá sa to predstaviť dvojako: Buď si predstavíte, že stojíte niekde pri trati a vlak okolo vás presviští, alebo si predstavíte, že sedíte vo vlaku a dívate sa z okna.
Podobne sú možné dva spôsoby, ako si predstaviť čas. V škole nás naučili predstavovať si časovú os: minulosť je vľavo, budúcnosť je vpravo. A medzi nimi je jediný bod, prítomnosť. Časová os je ako koľajnice a prítomná chvíľa je ako vlak, ktorý po nich uháňa. Ten školský prístup, to je pohľad človeka mimo, pohľad človeka stojaceho povedľa trate.
Je však možný aj druhý pohľad – pohľad človeka, sediaceho vo vlaku. V skutočnosti je ten pohľad objektívnejší, pretože my nie sme mimo času. Kým máme hmotné telo, tak to telo s nami uháňa v čase.
Predstava z pozície pozorovateľa mimo času, pozorovateľa stojaceho pri trati, je v skutočnosti ilúzia. Nikdy sme v tej pozícii neboli a v tomto hmotnom bytí ani nedokážeme byť. Niekto dokonca povie, že je to presne tá ilúzia, ktorej prepadli Adam a Eva: „budete ako bohovia“. Boh by mohol stáť mimo času a dívať sa na uháňajúcu prítomnú chvíľu zvonka. My však nie sme na takú predstavu stavaní. Výsledkom je, že nám práve táto predstava prináša veľa utrpenia.
Prítomnosť zvnútra
Predstavte si teda, že sedíte vo vlaku uháňajúcom z minulosti do budúcnosti a dívate sa z okna. Čo uvidíte?
Predovšetkým uvidíte trvalú prítomnosť. Ste v kupé, sedíte v kresle. To sa nemení.
Čas, to sú obrazy za sklom. Na jednej strane sa vynárajú z budúcnosti, na druhej miznú do minulosti. Môžu sa tam odohrávať všelijaké výjavy, vás sa netýkajú. Vy ste len nezúčastneným pozorovateľom. Sedíte v pohodlí a v bezpečí.
Utrpenie potrebuje čas
Môžete namietnuť, že z budúcnosti sa môžu vynoriť kadejaké hrozby. Môžete namietnuť, že minulosť po sebe možno zanechala nejaké nedoriešené veci.
Takéto predstavy vznikajú vtedy, keď predsa len necháte do prítomnosti preniknúť aspoň malý kus prítomnosti a budúcnosti. Slovom, nevnímate prítomnosť ako bezrozmerný bod, ale ako krátku úsečku na časovej osi. Áno, bezrozmerný bod sa predstavuje ťažko. Ale úsečka je poľom, v ktorom sa uplatňuje utrpenie.
Predstavte si takýto filmový záber vlaku: Začína sa záberom z veľkej výšky, na ktorom vidíte, ako železničná trať prechádza viacerými mestami. Potom sa kamera približuje k vlaku, z koľají vidíte stále menej, vlak je stále zreteľnejší, až napokon záber vojde do kupé, v ktorom sedí pozorovateľ. V tejto analógii sú koľaje plochu, na ktorej sa uplatní utrpenie. Čím viac koľají vidíte, tým pravdepodobnejšie budete trpieť.
Keď sa dívate z výšky, vidíte v predstavách celý život. Sú tam trápenia z dávnej minulosti i obavy z ďalekej budúcnosti. Keď výšku znížite, uvidíte menej koľají a aj utrpenia bude menej. Spomienky na staré bolesti upadli do zabudnutia – hovorí sa, že čas lieči. A aj budúcnosť vás menej znepokojuje, ak sa ju nesnažíte naplánovať na tridsať rokov.
V Biblii sa hovorí, že dosť má každý deň svojich starostí. Ak si poviete, že sa nebudete trápiť pre veci, ktoré neovplyvňujú dnešný deň, tak sa vám veľmi uľaví. Plocha koľajníc sa skrátila na jeden deň, utrpenia ubudlo.
Skracujeme vnímanie času
Dá sa však ísť ešte ďalej. V klasickej mystickej literatúre sa uvádza tento príbeh:
Istého muža v lese prepadol tiger. Muž začal utekať, no bolo mu zrejmé, že to je riešenie len na pár sekúnd. Našťastie dobehol k prudkému kamennému zrázu. Nezostávalo mi nič iné, spustil sa dolu. Nohou pristál na malom kamennom výstupku. Výstupok bol tak malý, že by bol z neho spadol, keby sa mu nepodarilo zachytiť sa rukami divého malinčia, čo tam rástlo. Nad ním tiger, pod ním hlboká priepasť. A sily mu rýchlo ubúdali. Bolo mu zrejmé, že sa tam udrží len pár minút.
Vtom uvidel, že na malinčí, ktorého sa z posledných síl drží, rastie malina – krásny červený šťavnatý plod. Natiahol sa, odtrhol ho a zjedol ho. Takú chutnú malinu ešte v živote nejedol.
Aj v posledných sekundách pred smrťou môžete mať zo života pôžitok. Aj cestou na operáciu sa môžete tešiť zo spevu vtákov. A ak dokážete sústrediť pozornosť na interval nepresahujúci desatinu sekundy, zmizne aj veľa fyzickej bolesti.
Niektorí autori uvádzajú, že keď sa naučíte vnímať čas ako bezrozmerný bod, len ako iluzórne obrazy na sklom, tak zmizne všetko utrpenie. Z úcty pred mystériom utrpenia si netrúfam toto hlásať ako nejakú poučku. Viem, že existuje veľké neznesiteľné utrpenie. Našťastie sa väčšiny z nás netýka. A na bežné trampoty všedného dňa funguje tento recept celkom dobre.
Dokážete sa nestarať?
Asi najčastejšou námietkou voči tomuto spôsobu uvažovania bude, že ak nepočítame s budúcnosťou, potom sa na ňu nedokážeme pripraviť, a to nám môže riadne skomplikovať život.
Náuku o nestaraní sa o budúcnosť majú v Indii. Výsledok je, že tam umierajú od hladu a brodia sa v špine. To dozaista nie je žiaduci cieľ.
Na druhej strane, my, ľudia na Západe a staráme až príliš. Tak dôkladne si premyslíme, či je rozumné mať dieťa, že nakoniec žiadne nemáme. Cigáni na budúcnosť nemyslia a majú toľko detí, koľko sa podarí. A práve preto, že na budúcnosť nemyslia, bude patriť budúcnosť im. Je veľmi pravdepodobné, že o dôchodkoch dnešných škôlkárov budú rozhodovať Cigáni, pretože dovtedy budú mať v parlamente väčšinu. A ak to pôjde takto ďalej, tak o nejakých stopäťdesiat rokov sa naša preopatrná biela rasa bude nachádzať už len v rezerváciách.
Vyzerá to tak, že v súťaži o prežitie druhov je prílišné zahľadenie do budúcnosti nevýhodou.
Čo k tomu hovorí Biblia
Toto nie je ľahká téma. Určite sa to nedá vyriešiť pár riadkami textu. Chce to skôr osobnú skúsenosť, osobné prežitie, osobné experimentovanie. Keďže ale na tomto mieste nemôžem priniesť nič iné než text, dovolím si siahnuť po renomovanejšom autorovi – Ježišovi Kristovi:
Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť, ani o svoje telo, čím sa zaodejete. Či živote nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev? Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani do stodôl nezhromažďujú a vás nebeský Otec ich živí. Nie ste vy oveľa viac ako ony?
A kto z vás dokáže starosťami pridať čo len sekundu k svojmu životu?
A čo sa tak staráte o svoj odev? Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, ani nepradú. A hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej nádhere nebol oblečený tak, ako jediná z nich. Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr viac, vy maloverní?
Koniec
Toto je koniec seriálu o západnej advaite. Ak vás táto téma zaujala, zoznam autorov nájdete v prvom článku tohto seriálu.
