Minimalizmus 1: Hľadajte šťastie tam, kde je, a nie tam, kde nie je

Autor: Marian Smolík | 8.1.2018 o 8:43 | Karma článku: 2,45 | Prečítané:  784x

Ľudia od vekov usilovne hľadajú šťastie. V novej sérii článkov si povieme niečo o tom, čo pri tom hľadaní našli. Pomôže vám to vyhnúť sa slepým uličkám.

Čo znamená minimalizmus

Minimalizmus je termín, ktorý poznáme skôr z oblasti umenia. Tam to znamená snahu o vyjadrenie čo najúspornejšími prostriedkami. V najnovšej dobe sa však toto slovo začína objavovať aj ako označenie životného štýlu s čo najmenšou spotrebou: malé domy, doma dopestované potraviny, do práce chodiť na bicykli a podobne. Je to opak obžerstva. Dalo by sa použiť aj slovo striedmosť.

Čo minimalizmus nie je

Po prvé, minimalizmus nie je bieda. Minimalizmus si volíme dobrovoľne, ako životný štýl, ktorý sme prijali preto, lebo sme dospeli k názoru, že práve toto je ten najlepší spôsob, ako sa dá žiť. Bieda je čosi, do čoho nás dotlačili okolnosti.

Po druhé, minimalizmus nie je askéza. Askéza je čosi, do čoho sa nútime silou vôle, pretože sme svojím racionálnym uvažovaním dospeli k záveru, že to správne. Napríklad si v nejakom článku prečítate o zdravotných rizikách obezity a rozhodnete sa držať diétu. To je askéza. Potrebujete na to kopu silnej vôle a nakoniec to väčšinou aj tak nefunguje.

Ak ale jete málo preto, lebo máte toľko zaujímavej práce či zábavy, že sa nechcete nechať jedlom zdržiavať, potom je to minimalizmus. Mohli by ste jesť, keby ste chceli, ale jedenie neobstálo v konkurencii s ostatnými možnosťami príjemného trávenia času. (Nebojte sa, nezomriete od hladu. Naopak, keď bude vaše telo jedlo naozaj potrebovať, tak si to jedenie svoje miesto v programe vydobyje – na pár minút).

Askéza hovorí: teraz sa nejakých vecí vzdaj, aj keď je to nepríjemné, a budeš za to odmenený v budúcnosti. Minimalizmus sa pýta, či môžem byť šťastný nejakým jednoduchším a efektívnejším spôsobom.

Po tretie, minimalizmus sa netýka vecí, ale nášho vzťahu k nim. Myseľ plná túžob nie je minimalistická, bez ohľadu na vonkajšie prostredie. Ak vás minimalizmus inšpiruje k tomu, aby ste sa zbavili niektorých vecí okolo seba, zbavte sa ich, ak to dokážete urobiť jednoducho a efektívne. Ak sa ich jednoducho a efektívne zbaviť neviete, tak sa naučte tie veci nevnímať a najmä nebyť od nich závislí. Rozhodne nie je dobrý nápad pridať ku kope zbytočných vecí ďalšiu zbytočnú vec, totiž kauzu Ako_sa_len_preboha_zbavím_tých_strašných_rároh.

Pravda, fyzická likvidácia zbytočností je dobrým indikátorom, že to myslíte vážne, že neklamete sami seba.

Prečo voliť minimalizmus

Michelangelovi sa pripisuje výrok, že keď sochár dostane blok kameňa, tak tá dokonalá socha v tom bloku už je. Umenie je vedieť odstrániť to, čo je tam okrem tej sochy navyše.

Podobne keď človek dostane život, tak dokonalé šťastie v tom živote už je. Umenie je vedieť odstrániť to, čo je tam okrem toho šťastia navyše.

Šťastie je vašou podstatou

Tento pohľad nie je u nás bežný. Je to však učenie starých duchovných náuk, vrátane kresťanstva. Ak chcete byť šťastní, nepotrebujete niečo získať. Naopak, potrebujete sa niečo zbaviť.

Napríklad kresťanská náuka hovorí o tom, že sa potrebujete zbaviť dedičného hriechu. Niektorí lingvisti interpretujú slovo „hriech“ ako synonymum poblúdenia. Ak blúdite, tak sa v prvom rade musíte zbaviť svojej predstavy o tom, ktorá cesta je správna, pretože práve tá predstava spôsobila, že blúdite.

Ján Krstiteľ pripravoval ľudí na príchod Ježiša Krista slovami: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina nech sa vyplní a každý kopec zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo hrboľaté, bude cestou hladkou.“  Presne takto sa pripravuje stavenisko na stavbu nového domu. Ale o tom, že by ste vy mali niečo stavať, sa nehovorí. Nemáte stavať, máte upratovať.

Náuka o minimalizme sa dá nájsť aj u východných učiteľov. Ako pedagogickú metódu ju používal napríklad pozoruhodný učiteľ advaity 20. storočia Nisárgadatta Maharádž. Na minimalizme je postavené aj celé učenie zenového budhizmu. Tu sa to prejavuje aj umeleckým minimalizmom, napríklad v zenových záhradách, obrazoch, či ikebane.

Čo robíme zle

Strašne si komplikujeme život a nie je nám to na prospech. Hľadáme šťastie tam, kde nie je a nehľadáme ho tam, kde je. Je presne uprostred nášho srdca. Ale je tam zahádzané strašnou kopou rároh, ktoré sa nám tam za celý život nakopili.

Ako to napravíme

V tejto sérii článkov si ukážeme, kde všade ľudia zvyknú hľadať šťastie, prečo si myslia, že ho tam nájdu a čo tam nájdu skutočnosti. A pomaly si budeme zvykať na tú myšlienku, že šťastie je v skutočnosti našou najbytostnejšou podstatou a že ho v skutočnosti hľadať vôbec nepotrebujeme.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Je Rybanič whistleblower? Odborníci sa nezhodli

Rybanič chce názor Súdneho dvora Európskej únie.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Vietnamské bistrá u nás nie sú vietnamské

Ako sa ázijské bistrá zmenili za posledných dvadsať rokov.

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.


Už ste čítali?