reklama

O láske 10: Úcta

Úcta je minimálna hladina lásky. Ľudí je na svete veľa a život je krátky, niet dosť času na prejavy lásky voči každému, koho stretneme na ulici. To minimum, čo by sme mali prejaviť voči každému, je úcta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ako to nerobiť

Existuje nepekný vzťah našim blížnym, kedy ich hodnotíme z toho hľadiska, nakoľko nám môžu byť užitoční. To je pravý opak lásky. Vtedy máme mentalitu otrokára.

Bohužiaľ, mentalita otrokára je v našej civilizácii zažratá oveľa väčšmi, než si myslíme. Úplné kruté zotročenie sa už u nás našťastie príliš nevyskytuje, no mnohí z nás trávia veľa času snahou ovládnuť druhých. Donútite dieťa, aby zjedlo obed, hoci mu jeho telo vraví, že mu to jedlo v tej chvíli neurobí dobre. Donútite manželku k sexu, hoci na to vôbec nemá chuť. Donútite manžela k akejsi spoločenskej návšteve, aby sa tam celý večer rozprával o počasí a šťastne sa ceril. Takáto manipulácia je jemná, ale je veľmi častá. Pokušenie nátlakom zlepšiť úžitkové vlastnosti svojho blížneho, aby sa nám ľahšie žilo, je veľké.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Typickým nátlakovým prostriedkom je odopieranie lásky.

„Mamička ťa nebude mať rada, dieťa moje, keď pekne nespapáš.“

„Ak ma máš rád, manžel môj, tak prestaneš chodiť na ryby.“

„Ak nás máš rada, babička, tak sa pekne bez rečí odpraceš do starobinca.“

Nemusím vravieť, že to nemá s láskou nič spoločného. Je to číročisté násilie.

Keď to opíšem takto vyhranene, tak asi nebudete mať problém súhlasiť s tým, že to nie je nič pekné. Pozor ale, tento nepekný zvyk má aj subtílnejšie formy. Láska, ktorá akokoľvek závisí od vlastností toho druhého, nie je láska.

„Budem ťa mať rada, keď si zlepšíš svoje úžitkové vlastnosti.“ Fuj.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak sa kupujú hrable: „Tieto nechcem, tie majú primálo zubov.“

Má aj babička primálo zubov?

Povinný základ

V posledných rokoch sa diskutuje o možnosti, že by štát poskytoval takzvaný bezpodmienečný príjem. Každý by dostával od štátu mesačne peniaze len za to, že existuje. Malo by to byť dosť peňazí na to, aby sa z nich dalo skromne vyžiť. Nie je to až také šialené, ako to vyzerá na prvý pohľad. Je to podložené serióznymi ekonomickými analýzami a za istých okolností by to mohlo fungovať celkom dobre.

Nevedno, či je reálne, aby každý dostával peniaze len za to, že existuje. Je ale úplne reálne, aby každý dostával lásku len za to, že existuje. A práve toto povinné minimum, to je úcta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Milujte svojho blížneho nie preto že by si to zaslúžil. To by vás vrátilo k tej úžitkovej hodnote. Milujte ho preto, lebo vy si to zaslúžite. Milujte ho preto, lebo vy ste láska. A pravá láska nie je ani podmienená, ani ohraničená.

Možno namietnete, že svoje deti predsa len chcete milovať väčšmi, než náhodného okoloidúceho. Áno, je to iný vzťah. V prípade náhodného okoloidúceho je tam menej poznania a menej intimity. Náhodnému okoloidúcemu nemôžete venovať svoj čas, máte ho primálo. To sú prirodzené obmedzenia nášho ľudského bytia, s tým nič nenarobíme. Ale na to, aby ste okolo neho prechádzali s pocitom empatie a úcty, na to čas máte – totiž, máte ho, ak z toho spravíte svoje celkové životné naladenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ len tak prechádzate okolo seba, tak sa toto naladenie pravdepodobne neprejaví,. Ak ale niekoho oslovíte, čo i len s nejakou banalitou, tak to už cítiť.

A ešte väčšmi to cítiť u ľudí, s ktorými vás život núti komunikovať častejšie, hoci vám nie sú nejako extra blízki: kolegovia v práci, susedia a podobne.

Úcta k problematickým ľuďom

Na prvý pohľad nie je ľahké cítiť úctu k človeku, ktorý niečo vyviedol. V skutočnosti je to ale variácia na starú známu tému úžitkovej hodnoty. Nepáči sa mi jeho správanie. Nie je dosť užitočný na to, aby si zaslúžil moju lásku. Je to to isté, ako keby ste povedali: “Nepáči sa mi, ako sa správa tento nový vysávač. Chcem naspäť peniaze.“

„Nesúďte, aby ste neboli súdení,“ píše sa v Biblii. Slnko ho nesúdi a ochotne na neho svieti naďalej. Príroda, Boh, či kto ho už len na tento svet priviedol, potvrdzuje, že ho tu chce mať, napriek tomu, čo vyvádza. Potvrdzuje to každú sekundu, každým novým nádychom, ktorý mu umožní. Lebo možnosť dýchať nie je samozrejmosť. Je to dar. Aj vy ho dostávate.

Svet je pestrý a ľudia sú všelijakí. Aký má zmysel, aby sa fialka pokúšala poúčať tulipán, ako byť kvetom?

Iným typom problematickej situácie je človek, ktorý reaguje nejakým neštandardným spôsobom. Napríklad môže byť rozzúrený alebo opitý. Ešte horšie je, keď váš vlastný dedo trpí sklerózou alebo Alzheimerom. Zažil som to, sú to situácie ako z hororu. Pozornosť takého človeka je akoby na vypínač. Rozprávate sa s ním celkom normálne, a uprostred vety sa mu pozornosť vypne, akoby mu niečo v očiach zhaslo. Taký vypnutý je ako zvieratko. Neviete si to zvieratko spojiť v hlave s dedom, a ľahko upadnete do pokušenia prestať o ňom hovoriť s úctou, aká dedovi náleží. Poviete napríklad: „Nesmieme mu dávať toľko mlieka, potom mu treba veľmi často vymieňať plienky“. Potom sa mu odrazu pozornosť zapne, počuje vás a veľmi ho to zabolí. Čo vám urobil, keď mu nie ste ochotní dať ani len pohár mlieka, keď má naň chuť? To, že mal výpadok pozornosti, si neuvedomuje.

Čo robiť, keď to nijako nejde?

Stane sa, že niekto je tak preukrutný lump, alebo je tak dokonale mimo, že zo seba onen pocit úcty jednoducho nedokážete vydolovať. S úctou sa nám viažu isté emócie, a tie jednoducho neprichádzajú.

Tu je namieste uvedomiť si, že láska, a ani jej minimálna forma, úcta, nie je kšeft s tým druhým. Nie je to o tom, že ste sa dohodli, že budete k sebe úctiví, úcta za úctu. To by bolo čosi ako dohoda o nešírení jadrových zbraní, alebo dohoda o tom, že si navzájom nepozabíjame vyjednávačov. Také dohody sa uzatvárajú s nepriateľom.

Keď to už nijako inak nejde, majte k tomu človeku aspoň takú úctu, akú máte ku krásnej váze v múzeu. Niekto veľmi nadaný si s ňou dal kedysi veľa práce. Aj ľudia sú také umelecké diela, a to aj tí nepodarení. Aj vy ste jedno z tých diel. Nesnažte sa opravovať vesmír, mohlo by sa vám stať, že vysvitne, že vy ste tí prebytoční.

Zaobchádzajte s vesmírom s úctou. Aj vy ste vesmír.

Marian Smolík

Marian Smolík

Bloger 
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Svet je dobrý a dokonalý. Zlo je optický klam. Sú ešte chvíle, kedy sa mi to vidí inak, ale verím, že keď raz zmúdriem, budem ho vidieť práve takto.Neuvádzam tu kvalifikované rady. Ak vás tieto články inšpirujú k tomu, aby ste niečo urobili, robíte to na vlastnú zodpovednosť.Pozrite tiež moju facebookovú stránku Odpovede z ticha https://www.facebook.com/Odpovedezticha Zoznam autorových rubrík:  Literárne úletyRasizmus a iné predsudkyÚnik pred realitou - technikyMatematické úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu