reklama

Povery 3: Sú dospelí inteligentnejší než deti?

Deti majú málo informácií o svete. Preto ich učíme, poúčame ich, pomáhame im a radíme im – či chcú, či nechcú. Niekedy je to na škodu. Je totiž veľa vecí, v ktorých by nám naše deti mohli byť učiteľmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Priemerné dieťa je inteligentnejšie než väčšina dospelých

Najbežnejšia slovníková definícia slova „inteligentný“ je „schopný získavať a využívať znalosti“.

Pokiaľ ide o schopnosť získavať znalosti, čiže o to, koľko znalostí vám pribudne za rok, v tom nemôže malým deťom nikto konkurovať.

Pokiaľ ide napríklad o zvládnutie základov jazyka, tu je výkon dieťaťa porovnateľný s výkonom dospelého: dieťaťu to trvá asi tri roky, a približne toľko to trvá aj dospelému v jazykovej škole. Rozdiel je v tom, že materinskú reč sa naučí každé dieťa, zatiaľ čo zďaleka nie každý dospelý je schopný chodiť do jazykovej školy a úspešne ju dokončiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V literatúre sa uvádza, že ak sa dieťa pohybuje vo viacjazyčnom prostredí, tak sa za ten istý čas dokáže naučiť až štyri jazyky rovnako kvalitne ako svoj materinský jazyk. Poznám človeka, ktorý pre svoje dieťa umelo vytvoril trojjazyčné prostredie: matka s ním hovorí jedným jazykom, otec druhým, babička tretím. A dieťa to bravúrne zvláda.

Informovanosť verzus inteligencia

Jedna vec je mať znalosti a druhá vec je vedieť získavať znalosti. Dospelý má viac znalostí než dieťa, pretože ich začal získavať skôr. Ak mal na to dosť času, tak tie znalosti získal, aj keď nebol príliš inteligentný. Bufetárka, ktorá pracuje v závodnom bufete už 20 rokov, má o fabrike veľa informácií, ktoré novoprijatý riaditeľ nemá, nech by bol akokoľvek študovaný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto súvislosti je poučný príbeh chrobáka Truhlíka z knihy Ferdo Mravec. Chrobák Truhlík bol červotoč. Ako larva vyrastal v zábradlí kina. Videl všetky filmy, čo tam premietali. Preto o ňom bolo známe, že všetko videl, všetko vie a vo všetkom sa vyzná.

Keby sa inteligencia merala počtom znalostí, ktoré máme, potom by bol najinteligentnejšou bytosťou na svete pán Google.

Treba deti vôbec učiť?

Čo je to za otázku? Samozrejme, že treba. Všetky mláďatá sa učia. Ak sa ľudia ujmú opustených mláďat nejakého zvieratka, tak najťažšie je naučiť ich to, čo ich mala naučiť mama, inak nedokážu prežiť bez pomoci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pozor ale, je rozdiel medzi tým, či sa deti učia samy, alebo ich výslovne učí dospelý. Prirodzené je, keď sa deti učia samy, pozorovaním a skúšaním. Tak to robia všetky zvieratá, tak to v ranom detstve robíme aj my. A práve v ranom detstve je naša schopnosť učenia najlepšia.

Výslovný proces učenia je zintenzívnená forma učenia. Je otázka, či je vôbec potrebný. Intenzívne zacvičiť treba vojaka, kým ho pošleme zomrieť na frontu, alebo robotníka, kým ho pošleme otročiť na niekoho cudzieho. V zdravej pohodovej spoločnosti slobodných ľudí nie je intenzívne učenie pravdepodobne vôbec potrebné.

Najlepšie, čo môže matka pre rozvoj inteligencie svojho dieťaťa urobiť, je nosiť ho v šatke stále pri sebe. Dieťa pozoruje a učí sa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na istom výskumnom pracovisku robili pokusy s inteligenciou šimpanzov. Jednej mladej šimpanzici dávali testy na počítači. Keď odpovedala správne, vypadol jej žetón. Ten mohla zastrčiť do automatu a dostala zaň banán.

Šimpanzici sa narodilo mláďa. Ako to býva u šimpanzov zvykom, nosila ho stále pri sebe, aj keď výcvik pokračoval. Nikto si mláďatko nevšímal, nebolo súčasťou experimentu. Až jedného dňa cez prestávku prišlo mláďa k počítaču, zaplo si ho, vyriešilo úlohu, zobralo si žetón a v automate si ho vymenilo za banán. Zvládlo to samé, len pozorovaním. Žiadneho učiteľa na to nepotrebovalo.

Vyzerá to tak, že najefektívnejšie sa deti učia, keď ich necháme samé, nech sa učia svojím prirodzeným spôsobom vo svojom prirodzenom tempe. Akurát je dobré postarať sa im o prostredie, v ktorom sa spája pohoda s bohatstvom vnemov.

Autopilot

Príroda vytvorila úžasný mechanizmus, vďaka ktorému sa deti naučia veľmi rýchlo vhodne správať v prostredí, v ktorom vyrastajú. Pre tento mechanizmus sa rozšíril neformálny názov autopilot.

Dieťa pozoruje a pamätá si. Vytvára sa akoby videotéku svojich zážitkov a skúseností. A keď sa ocitne v situácii podobnej tej, ktorú už niekedy prežilo, tak si vytiahne videozáznam z tej minulej udalosti a prehrá ho. Urobí jednoducho to, čo robilo vtedy alebo čo robila vtedy jeho matka, alebo vôbec niekto, kto si vtedy s tou situáciou poradil.

Dieťa v predškolskom veku ešte nevie intelektuálne zhodnotiť situáciu. Vie však dobre pozorovať, má úžasnú pamäť a dokáže budovať svoju videotéku oveľa rýchlejšie než dospelý. Na tomto princípe je založená aj známa Silvova metóda učenia, kedy istými cvičeniami dostaneme mozog do režimu, v akom pracuje u malých detí.

Intuícia a srdce

Racionálne myslenie nie je jedinou funkciou nášho tela. Do veci má čo povedať aj srdce. A to nie je nejaká básnická metafora, to je zistenie vedcov, skúmajúcich, čo sa deje v našom tele. Rozhodovanie srdcom sa dá doložiť analýzou nervových štruktúr, nervových signálov, tokov hormónov a podobne. A mnohí z tých, čo sa naučili pýtať sa svojho srdca, tvrdia, že srdce sa nikdy nemýli.

Potom je tu ešte intuícia. Aj tu sa robili isté experimenty. Intuícia sa dá vraj vycvičiť. Ešte o nej vieme málo na to, aby sme vedeli prispieť nejakými zásadnými vedeckými poznatkami, ale v živote sa s ňou stretáme pomerne často. Práve schopnosť intuície spôsobuje, že jednoduchá upratovačka si niekedy dokáže zariadiť príjemnejší život než študovaný profesor.

Aj myslenie srdcom aj intuícia funguje u malých detí veľmi dobre, často lepšie než u dospelých.

Deti v kresťanskej tradícii

Kresťania hovoria veľa o výchove detí. Zaujímavé však je, že ich najvyššia autorita, totiž Ježiš Kristus, slovo „výchova“ vôbec nevyslovil. K téme detí povedal toto:

„Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

„Kto by pohoršil jedného z maličkých, lepšie by mu bolo, keby mu zavesili na krk mlynský kameň a hodili ho do mora.“

Zdá sa, že nemal o užitočnosti výchovy príliš vysokú mienku. Nikde nenaznačuje, že by dospelí dokázali deti nejako povzniesť. Naopak, skôr očakáva, že sú schopní ich pohoršiť. Nech si už pod presným významom toho slova predstavujeme čokoľvek, sotva to bude znamenať posun k lepšiemu.

Deti ako poslovia z neba

Niekto vidí deti ako poslov z neba. Prichádzajú na svet vybavené božskou múdrosťou. Dospelí ich potom vycvičia tak, aby z nich spravili ovládateľného otroka, schopného samostatne prežiť, čiže drieť od svitu do mrku na galejach západnej civilizácie. Tento výcvik prekryje ich božskú múdrosť ako kabát.

Čo s tým

O všetkých uvedených pohľadoch ľudia vážne diskutujú. Nie je to ale výzva, aby ste si kvôli nim prevrátili život hore nohami. Berte to len ako myšlienkovú hru. Možno vám niektorá z týchto myšlienok občas pomôže porozumieť deťom. Vidí sa mi, že priepasť medzi deťmi a dospelými ešte nikdy nebola taká hlboká ako dnes.

Marian Smolík

Marian Smolík

Bloger 
  • Počet článkov:  83
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Svet je dobrý a dokonalý. Zlo je optický klam. Sú ešte chvíle, kedy sa mi to vidí inak, ale verím, že keď raz zmúdriem, budem ho vidieť práve takto.Neuvádzam tu kvalifikované rady. Ak vás tieto články inšpirujú k tomu, aby ste niečo urobili, robíte to na vlastnú zodpovednosť.Pozrite tiež moju facebookovú stránku Odpovede z ticha https://www.facebook.com/Odpovedezticha Zoznam autorových rubrík:  Literárne úletyRasizmus a iné predsudkyÚnik pred realitou - technikyMatematické úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu