To, čo odlišuje lásku k blízkym, je intímnosť. Intímnosť znamená, že sa dobre poznáme, že vieme, čo môžeme od toho druhého čakať, že sme zladení. Nemusí to mať s láskou mnoho spoločného. Istú formu intímnosti dosiahnete aj s kolegami v práci, ba dokonca aj s úplne neznámymi ľuďmi, ak s nimi napríklad uviaznete na šesť hodín vo výťahu.
Veľkú dávku intímnosti dosahujú úspešné tanečné či krasokorčuliarske páry. Špičková úroveň sa bez značnej miery zladenia nedá dosiahnuť a intímnosť je sprievodným javom zladenia. Pritom vzťahy medzi tými dvoma vôbec nemusia byť ideálne, môžu si ísť pekne na nervy.
Intímnosť ako predstupeň lásky
Do svojej ženy ste sa možno zamilovali na prvý pohľad. Do svojho suseda ste sa nezamilovali vôbec, ale po rokoch spolužitia ste možno zistili, že ste dobrí priatelia a že ho vlastne máte celkom radi. K podobnému javu dochádza často v indických plánovaných manželstvách: keď okolnosti donútia tých ľudí, aby boli spolu, veľmi často časom príde aj láska.
Človek je prírodou naprogramovaný tak, že chce vychádzať s druhými ľuďmi podobrom. Druhých ľudí potrebujeme, bez nich by sme neprežili. Osud Robinsona je veľmi ojedinelým javom a rozhodne to nie je nič príťažlivé. Niekto by si to možno rád skúsil – ale len na pár týždňov a s istotou, že sa nakoniec vráti do civilizácie.
Keď sa ľuďom okolo vás nevodí dobre, mrzí vás to. Vďaka tomu môžu existovať rôzne charitatívne projekty. Prečo sú vlastne ľudia ochotní dávať peniaze na charitu? Čo z toho majú? Aký je motív takéhoto konania? Je to naša schopnosť empatie. Nepohodu druhého cítime do istej miery ako nepohodu vlastnú. Nedokážeme byť dokonale šťastní, kým nie sú ľudia okolo nás aspoň ako-tak spokojní,
Predstavte si, že ráno prídete na parkovisko a zistíte, že vám niekto nabúral auto. Strašne sa nahneváte, vykrikujete „ja ho zabijem!“ a podobné nepekné veci. Prídete bližšie a vidíte, že za stieračom máte zastrčenú ceduľku. Je na nej stručné ospravedlnenie a telefónne číslo. Zavoláte toho človeka, stretnete sa s ním. Zistíte, že je to celkom normálny človek so svojimi problémami. Ráno mrzlo a jeho auto dostalo pri manévrovaní na parkovisku šmyk. Lepší šofér by ho možno nedostal, ale nikto nie je dokonalý. Keď sa tak nad tým zamyslíte, tak si nakoniec uvedomíte, že sa to pokojne mohlo stať aj vám. Už toho človeka nechcete zabiť. Sedí pred vami, díva sa na vás, cítite jeho vibrácie. Odrazu ste oveľa mierumilovnejší.
Slovom, keď sa k niekomu priblížite a trochu ho spoznáte, tak pocítite istú príťažlivosť, akoby istú ponuku: tohto človeka by som mohol mať rád. Nestáva sa to vždy, ale stáva sa to často.
Intímnosť ako predstupeň sexuality
Je dobré mať sexuálny styk na príjemnom mieste – najlepšie na mäkkej posteli. Ale aj vaše emócie si želajú príjemné miesto. A takou mäkkou posteľou pre vaše emócie je intímnosť.
Pozriete jej zblízka do očí. Preskúmate prsteň, ktorý má na ruke. Ovoniate ju, pohladíte, zľahučka bozkáte na čelo. Navštívite ju doma. Vidíte prostredie, v ktorom býva, veci, ktorých sa denne dotýka. Vidíte ju oblečenú v rôznych veciach a potom aj menej oblečenú. Zároveň dávate príležitosť aj jej, aby spoznávala vás. Krok za krokom sa navzájom spoznávate. Ak si na tom dáte záležať, neponáhľate sa, ale riadne si to vychutnáte, môže to byť pre vás zdrojom neskonalej radosti. A zároveň sa tým pripravujete na krásny sex.
Intímnosť s deťmi
Intímnosť je miesto, kde sa rodí život. Niet intímnejšieho spojenia ako spojenie matky s dieťaťom v maternici. Ale dieťa potrebuje intímnosť aj po narodení. V prvých mesiacoch potrebuje byť s matkou prakticky neustále. Tradične matky nosili dieťa v šatke stále pri sebe – najprv na hrudi, neskôr na chrbte. Rozumné mladé ženy to robia aj dnes. Dieťaťu to nesmierne prospeje. Dostáva sa mu tej správnej kombinácie bezpečia a možnosti spoznávať svet.
Rodina je pre dieťa bezpečné hniezdo a intímnosť je mäkké perie, ktorým je to hniezdo vystlané. Deťom je toto prostredie na prospech až do dospelosti, ba v skutočnosti po celý život. Rodičia starnú, dom chátra, občas sa treba občas presťahovať, slovom, z hniezda už možno zostali len ruiny, ale intímnosť dokáže prežiť všetko. Dokedy vašej matke slúži myseľ natoľko, že vás dokáže spoznať, dovtedy s ňou viete mať intímny vzťah.
Pravda, takúto dlhodobú intímnosť ťažko udržať bez lásky. Preto je vzájomná láska záväzkom rodičov voči dieťaťu. Rodičmi ste sa nestali pôrodom. Svoje rodičovské poslanie môžete považovať za splnené až vtedy, keď bude vaše dieťa po všetkých stránkach samostatné. Dovtedy ste povinní poskytovať mu bezpečné hniezdo, a to nielen po materiálnej stránke, ale aj po emocionálnej.
Dieťa potrebuje mať možnosť vracať na bezpečné miesto, ktoré je intímne, empatické a láskavé. Ak sa začnú rodičia hádať, je to akoby zobrali kladivo a začali búrať dom. Búrajú dom intímnosti. Berú dieťaťu jeho druhú maternicu. Dieťa potom dospeje predčasne. Ak sa rodičia rozvedú, je to pre emócie dieťaťa ako keby im na dom padla bomba.
Nedostatok intímnosti je hlavná námietka voči výchove detí v detských domovoch. Detský domov im zabezpečí jedlo, oblečenie, posteľ, kúpeľňu a teplo. Nezabezpečí im však intímnosť – a to ani keby bol personál akokoľvek skvelý. Opatrovateľky pracujú na zmeny a striedajú sa. V tých najlepších domovoch pre dojčatá má jedna opatrovateľka na starosti šesť detí. Okrem toho má svoju rodinu a svoje starosti mimo práce. V takom prostredí sa naozaj nedá vytvoriť dostatočne intímny vzťah. To spôsobuje psychickú traumu, ktorú možno nie je vidieť na prvý pohľad, ale ktorá tomu človeku zostáva po celý život. Kedykoľvek sa môže vynoriť ako šidlo z vreca a spôsobiť nečakané problémy.
Intímnosť so starými ľuďmi
Mamka sa postará o svoje štyri deti, a keď má šťastie, tak sa potom dokážu štyri deti postarať o jednu mamku.
Materiálne možno áno, ale ako sa taká bezvládna mamka cíti emocionálne?
Veľmi zlým príznakom staroby je, že sa vám zmenšuje svet. Jedného dňa zistíte, že už niet na svete nikoho, s kým by ste si mohli pospomínať na svoje detstvo. Uvedomíte si, že svoju najlepšiu kamarátku ste už dvadsať rokov nevideli. Budete si ešte mať čo povedať, keď sa stretnete? Najskôr nie.
Potom zistíte, že na mnohé veci ste vy sami zabudli. Ľudia sa o niečom rozprávajú a vy ich nepočujete. A keď ich počujete, tak im nerozumiete. Hovoria o svete spevákov, o facebooku, o štúdiu v zahraničí, o počítačoch. Používajú techniku, ktorú sa vy už nikdy nenaučíte ovládať.
Veľa vecí prestáva byť dôležitých. Už nespravíte kariéru. Už nepocestujete na dovolenku na Kanárske ostrovy. Už vás nepozvú prednášať, ani predsedať schôdzi. Ste unavení a možno máte aj zdravotné problémy. Uvaríte si na obed polievku a zaberie vám to pol dňa. Pomaly ale iste začínate pozerať na problémy, ktorých majú mladší plnú hlavu, ako na detskú hru. Už sa pozeráte na svet akoby z druhého brehu.
Ak máte šťastie, tak sa o vás ktosi stará. Ale aj tak sa môžete cítiť nesmierne osamelí.
Starecké telo nie je príťažlivé. Deti sa veľmi nehrnú objať vás a pobozkať a vnúčence staršie ako desať rokov tiež nie. Preto sú pre starých ľudí takí dôležití malí vnúčikovia. Tí majú energie nadostač, tí sú s babičkou radi. Akurát sa s ňou pravdepodobne skoro začnú nudiť. Simpsonovci na YouTube sú zaujímavejší.
V takejto situácii býva neoceniteľným pomocníkom pes. Je plný empatie, je trpezlivý a úprimne sa raduje, keď môže s babičkou tráviť dlhé hodiny. Jeho mladé teplé telo plné života jej po celý ten čas dodáva energiu. Pes je majstrom zdravej liečivej intímnosti.
Spomeňte si občas, ako sa asi cíti na svete vaša stará matka, a nenechajte sa zahanbiť psom.
